Zimný prístav má potenciál transformovať sa z dnes neprístupnej lokality na plnohodnotnú mestskú štvrť. Ďalším krokom v procese je zmena územného plánu, o ktorú požiadali majitelia pozemku, štátna spoločnosť Verejné prístavy, a. s.   

Hlavné mesto Bratislava zverejňuje zmeny a doplnky územného plánu č. 16: Zimný prístav a otvára proces pripomienkovania tohto návrhu pre širokú aj odbornú verejnosť.  

Zmena územného plánu predstavuje príležitosť pre odbornú a koncepčnú transformáciu územia s cieľom vytvoriť kvalitné mestské prostredie. 

„Návrh zmien a doplnkov je v súlade s požiadavkami mesta definovanými v územnom pláne mesta: postupne utlmovať a vymiestniť prekládkové aktivity Zimného prístavu a dotvoriť územie pre potreby osobnej lodnej dopravy,” uvádza sa v stanovisku hlavného mesta. Návrh je zároveň v súlade s víziou zachovania vodných plôch bazénov pre potreby rekreačnej plavby. 

Pripomienky je možné uplatniť písomne v termíne od 1. do 30. apríla 2026. Možnosť osobne sa s návrhom zmien a doplnkov č. 16 oboznámiť bude 22. apríla 2026 od 16.00 do 18.00  formou konzultačného stánku v priestoroch TU-BA, centre pre architektúru a mestské plánovanie, na Štúrovej 4. 

Cesta ku kvalitnej novej štvrti je proces 

Transformácia územia Zimného prístavu prebieha na podklade vízie, ktorú pre Verejné prístavy, a. s., spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s mestom Bratislava, odbornou verejnosťou a partnermi.  

Vízia je východiskom pre podmienky medzinárodnej urbanistickej súťaže, ktorá práve teraz beží. Do súťaže sa môžu prihlásiť lokálne aj medzinárodné tímy so skúsenosťou z podobných projektov a s expertízou v architektúre, urbanizme a ochrane industriálnych pamiatok.  

Súčasťou súťaže bude aj participácia verejnosti vo forme komentovaných prehliadok Zimného prístavu počas Bratislavských mestských dní.  

Zároveň bude možné vyjadriť svoj názor na budúci rozvoj Zimného prístavu prostredníctvom dotazníku. 

Všetky podnety, názory a pripomienky k Zimnému prístavu budú tvoriť podklad pre 2. kolo medzinárodnej urbanistickej súťaže.

The post Začína sa verejné prerokovanie zmien územného plánu pre Zimný prístav  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Dôležitou súčasťou programu je aj participácia – deti, celé školy a susedstvá sa prostredníctvom programu vzdelávajú a prispievajú k zlepšovaniu svojho okolia.  

Do projektu sa od roku 2022 zapojilo 32 základných a materských škôl, jeho súčasťou bolo vďaka jednotlivým aktivitám asi 15 000 ľudí.  

Výsledkom sú dva komplexné projekty zmeny organizácie dopravy pri ZŠ Vazovova a ZŠ Mudroňova, 170 rôznorodých, menších či väčších opatrení v asi 14-tich lokalitách mesta a ďalších 18 projektov pripravených na realizáciu.  

Pred

Po

Medzi dopravné riešenia, ktoré prináša Mesto pre deti v spolupráci s dopravnými inžiniermi a jednotlivými komunitami, môže patriť napr.: 

• zvyšovanie bezpečnosti priechodov pre chodcov, 
• vytváranie drop-off zón na krátkodobé zastavenie v bezpečných polohách, 
• umiestňovanie prvkov na upokojovanie dopravy a vymáhanie dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti, 
• vytváranie Školských ulíc s upokojenou dopravou v ranných hodinách,  
• skvalitňovanie pešej či cyklo infraštruktúry. 

Podľa psychológov je dnes jedným z dôvodov zhoršujúceho sa psychického a fyzického zdravia detí a mladých ľudí nedostatok pohybu, slobody a pocitu zodpovednosti/ zmyslu. Dôvodom, prečo deťom chýba sloboda je často strach rodičov o ich bezpečnosť, zároveň nedostatok slobody a samostatnosti detí v určitom veku môže byť zdrojom nízkeho sebavedomia a vyššej miery úzkostí. 

Podľa psychologičky Andrey Kristíny Szabó je pre podporu duševného zdravia detí v meste kľúčová kombinácia bezpečia, vzťahov, slobody a podnetného prostredia. „Mnohé z toho, čo považujeme za dôležité pre fyzické zdravie – napríklad príležitosti na pohyb, čistý vzduch či dostatok prírody – má zároveň zásadný význam aj pre psychickú pohodu detí. Rovnako dôležité sú príležitosti na socializáciu, možnosť bezpečne objavovať a skúmať prostredie, ako aj postupne rozvíjať samostatnosť primerane veku,“ hovorí. Deti podľa nej potrebujú zažívať svet ako miesto, ktoré je dostatočne bezpečné, ale zároveň im dáva priestor skúšať nové veci.

Podľa dát Metropolitného inštitútu Bratislavy dnes každé druhé 11-ročné dieťa v Bratislave nemôže ísť na najbližšie ihrisko bez dozoru dospelých. Až 60 % 11-ročných detí stále odprevádzajú do školy rodičia. Pritom väčšina z nás si pamätá, že naše detstvo bolo výrazne iné.  

„Rodičia by sa nemali báť poslať deti samé pešo do školy či na najbližšie ihrisko. Samostatnosť pre deti znamená nielen viac času s kamarátmi vonku, ale tiež možnosť zažívať pocit zodpovednosti a kontroly nad svojím voľným časom,” dodáva Sandra Štasselová, koordinátorka projektu Mesto pre deti MIB. Viac pohybu a mentálne zdravie detí sú ďalšími prioritami projektu Mesto pre deti. 

Program Mesto pre deti postupne skúma bezpečnosť okolia jednotlivých škôl a spolu so zástupcami škôl, mestských častí, komunít a detí v spolupráci s odborníkmi prináša riešenia na zlepšovanie dopravnej a pešej infraštruktúry, upokojovanie dopravy a zvyšovanie aktívneho pohybu detí.   

Teraz sa program opäť otvára pre ďalšie školy a komunity. Výzva Prihláškového programu Mesta pre deti je otvorená od 1. 4. do 31. 5. 2026 pre všetky materské, základné a stredné školy v Bratislave, ktoré doteraz neboli súčasťou programu.  

„Spoluprácu s koordinátormi celého projektu Mesto pre deti vnímam veľmi pozitívne, pretože sa skutočne snažia zistiť reálny stav a zároveň ich veľmi zaujíma aj spätná väzba,” hodnotí Dušana Bartoněková, riaditeľka jednej zo zapojených škôl – ZŠ a MŠ Milana Hodžu.  

Okrem výzvy pre školy bude v apríli otvorená interaktívna výstava Moje mesto pocitov o duševnom zdraví detí v meste,  ktorú môžete od 1. 4. navštíviť v TU-BA – centre pre architektúru a mestské plánovanie Bratislavy na Štúrovej 4. Výstava je formou rozhovoru s deťmi a rodičmi/ učiteľmi a bude spojená s komentovanými prehliadkami pre školy a škôlky. Výstavu organizuje o. z. Zdravé zdravotníctvo a Metropolitný inštitút Bratislavy. Pre aktuálne informácie sledujte www.tuba.mib.sk. 

The post Otvárame 2. ročník Prihláškového programu Mesta pre deti  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Praha je dnes len krok od schválenia nového Metropolitního plánu Prahy. Jeho príprava trvala 13 rokov.  

Bratislava je aktuálne v prípravnej fáze – zbiera, pripravuje a spracúva všetky podklady a dáta potrebné pre prípravu zadania Metropolitného územného plánu.  

Súčasťou prípravy je aj výmena skúseností a know-how s pražskými kolegami a tvorcami pražského plánu z Institutu plánování a rozvoje Prahy (IPR), ktorí navštívili Bratislavu v marci. Súčasťou stretnutia boli workshopy na témy regulácia, participácia, GIS a spracovanie dát a regulácia sídlisk. Časť programu bola určená aj verejnosti vo forme diskusie MIB Talk. Aké poznatky si MIB odnáša z tohto stretnutia? 

Dve mestá, rovnaké výzvy, podobné riešenia 

Marcové stretnutie zástupcov pražského Institutu plánování a rozvoje (IPR) a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) bolo viac než len prezentáciou. Bola to výmena skúseností dvoch miest, ktoré riešia podobné výzvy a hľadajú optimálne riešenia:  

• ako rozvíjať mesto dovnútra,  
• ako narábať s brownfieldmi,  
• ako zosúladiť verejný a súkromný záujem,  
• ako rozvíjať mesto a zároveň šetriť verejné zdroje, 
• ako vo výsledku pripraviť dokument, ktorý obstojí nielen odborne, ale aj politicky a spoločensky. 

Kým Praha má výhodu vďaka svojmu postaveniu ako krajského mesta, takže zlaďovanie záujmov prebiehalo primárne na úrovni štátu a mestských častí, Bratislava už dnes úzko kooperuje so štátom v otázke metodiky spracovania územného plánu. 

Ako na diskusii MIB Talk povedali zástupcovia IPR Jaromír Hainc a Jiří Deyl, česká metodika územného plánovania je šitá na 95 % menších miest a Praha je medzi 5 percentami veľkých miest, ktoré potrebujú špecifický meter. 

Výzvou pre Prahu je aj zlaďovanie sa s požiadavkami 57 mestských častí, ktoré tvoria pražskú metropolu, Bratislava ich má “len” 17.  

Praha Bratislave zároveň „závidí“, že obstarávateľom územného plánu je verejná, a nie štátna správa, ako je to u nich.  

Tu končí zoznam zásadných odlišností pri územnom plánovaní Prahy vs. Bratislavy. Výzvy rozvoja miest v 21. storočí sú spoločné pre obe mestá.  

Ako na zeleň, dopravu a brownfieldy 

Kým Praha už má jasno v tom, ako sa s týmito výzvami popasovať, Bratislava zatiaľ sumarizuje existujúce riešenia a vyberá tie optimálne.  

Obe mestá sa zhodnú na tom, že chcú chrániť hodnotné lokality vrátane pamiatkovej zóny (Praha je v UNESCO), koncepciu existujúcich sídlisk, zeleň vnútri mesta a okolitú krajinu. Rozvíjať chcú brownfieldy, udržateľnú mobilitu, verejné priestory, vybavenosť a zelenomodrú infraštruktúru.  

Sídliská ako stabilná súčasť mesta 

Zástupcovia Prahy si v rámci výmeny skúseností prešli okrem centra Bratislavy najväčšie slovenské sídlisko Petržalka a hovorili spolu so zástupcami MIB o rozvoji sídliskovej štruktúry a dnešnej podobe Petržalky.  

Sídliská v Prahe definovali v pláne ako stabilizované územia, ktoré sa majú zachovať a rozvíjať v zmysle pôvodnej koncepcie. Existujúce panelové domy sa môžu rozvíjať vo forme napr. prístavieb, avšak max. do 20% oproti súčasnej zastavanej ploche. Nová zástavba sa navrhuje v závislosti od kontextu, najmä s cieľom doplniť chýbajúcu občiansku vybavenosť alebo vytvárať bariéry voči vyťaženým komunikáciám a chrániť tak obyvateľov pred hlukom a znečistením.  

Zvyšný rozvoj má prebiehať primárne na brownfieldoch, z ktorých polovica sa v Prahe už transformuje. Pomôckou pri transformácii sú v hlavnom meste Česka plánovacie zmluvy medzi samosprávou a developermi, Bratislava má obdobné kontribučné zmluvy.  

Nezabúdame na zelenomodrú infraštruktúru a klimatickú odolnosť 

Nemenej podstatné sú pre obe mestá v čase klimatickej krízy otázky adaptácie na zmenu klímy a zelenomodré riešenia pre budúcnosť miest.  

V Prahe podobne ako v Bratislave je cieľom prepájať veľké plochy zelene do jednej zmysluplnej siete a podporovať rozvoj verejnej zelene (dostupná a hierarchizovaná sústava parkov, podpora a ochrana vzrastlých stromov, zadržiavanie vody v území a ďalšie zeleno-modré riešenia). Podobne to vidí Bratislava vo svojej Prognóze životného prostredia, ktorá je podkladom pre MÚP. 

Bratislava navyše vytvorila špeciálny nástroj – ekoindex, ktorý lepšie určuje plánovanú zeleň a motivuje ku kvalitatívnemu rozvoju zelenomodrej infraštruktúry. 

Doprava ako kostra rozvoja 

Metropolitní plán Prahy má podľa jeho tvorcov niekoľko vrstiev, jednou z nich je aj Plán udržitelné mobility. Ten napr. navrhuje rozširovanie siete existujúcich koľajových tratí, ktoré sú pre Prahu nosné, podobne ako sú pre Bratislavu nosné električkové radiály.  

Aj Bratislava pripravuje Plán udržateľnej mestskej mobility, ktorý sa bude venovať všetkým druhom dopravy v meste.  

Územný plán je predovšetkým spoločenská dohoda 

Vedúci oddelenia Metropolitného územného plánu MIB Viktor Kasala zhodnotil, že bolo zaujímavé stretnúť tím, ktorý sa v Prahe podieľal na tvorbe plánu a spoznať proces, ktorý bol za tým.  

Inšpiratívny bol hlavne proces participácie a komunikácie plánu, ktorému sa venovala aj verejná debata v TU-BA MIB Talk, ako aj workshop IPR + MIB.  

Praha počas troch kôl pripomienkovania metropolitního plánu spracovala zhruba 60 000 pripomienok, no ako zdôraznili zástupcovia pražského inštitútu, nie je podstatné číslo, ale obsah. Mnohé pripomienky boli vo vzťahu k územnému plánu irelevantné alebo si navzájom protirečili, čo je prirodzené. Cieľom bolo nájsť spôsob, ako ich vyhodnotiť a ako na ne odpovedať.  

Zložitosť procesu uľahčili online aj AI nástroje na triedenie pripomienok, ktorými sa inšpiruje aj Bratislava. „V istej fáze celý tím IPR pracoval na komunikácii a spracúvaní pripomienok k plánu. Je nám jasné, že advokácia plánu je dôležitá súčasť jeho tvorby a je potrebné sa na to pripraviť,“ povedal Viktor Kasala.  

Pre Prahu bolo zase cenné vidieť detailnejšie situáciu v Bratislave a môcť načerpať z energie Bratislavy, ktorá je ešte len na začiatku tvorby svojho plánu. „Hoci sa navonok môže zdať, že Slovensko, a s ním aj Bratislava, čelia veľkým výzvam, na práci a entuziazme kolegov z MIB-u a Útvaru hlavného architekta to vôbec nebolo cítiť. Mám pocit, že som videl oveľa viac pozitívnej energie a nadšenia, než dnes vnímam v Prahe,” zhodnotil riaditeľ sekcie rozvoja mesta IPR Jaromír Hainc po dvojdňovom stretnutí.  

Nálada v Prahe podľa neho môže byť výsledkom dlhej a zložitej prípravy Metropolitního plánu, nabubrelou byrokraciou v kombinácii s formálnym napĺňaním všetkých možných požiadaviek, alebo len pesimistickejším nastavením v Česku. „Prajem všetkým obyvateľkám a obyvateľom Bratislavy, aby mali svoj nový plán čo najskôr. Som presvedčený, že pri súčasnom nastavení ho budú mať čoskoro a bude dobre pripravený,“ uzavrel.  

The post Čo spája Prahu s Bratislavou a čo ich odlišuje appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Lokalitu Mlynských nív tvoria v súčasnosti brownfieldy, veľké plochy parkovísk a garáží, rôzne priemyselné či obchodné prevádzky, množstvo nepriepustných povrchov a nekvalitnej zelene a postupne aj nové developmenty.

V budúcnosti by sa územie malo urbanisticky zjednotiť ako kompaktná, kvalitná a zelená štvrť s potrebnou občianskou vybavenosťou. Takto rozsiahle transformačné územie je veľkou príležitosťou pre vznik vzorovej štvrte na princípe 15-minútových miest. 

Čo je to 15-minútové mesto? – je to štvrť, v ktorej máme v pešej dostupnosti 800 m všetko potrebné – obchody a služby, školy a škôlky, parky a verejné plochy vhodné na trávenie voľného času, zastávku MHD aj lekára či inú občiansku vybavenosť. 

Presne toto všetko by malo byť prirodzenou súčasťou budúcej štvrte Mlynské nivy. 

Nová štvrť by mala priniesť: 

• nové verejné priestory na ploche až 40 % územia 
• 1,5 kilometra novej električkovej trate s 3 zástavkami 
• menšie či väčšie parky na dosah ruky 
• ulice orientované na zmiešaný spôsob dopravy s prioritou aktívnej mobility 
• materské školy v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov od bydliska základná škola dostupná do 700 metrov od bydliska 
• a ďalšiu vybavenosť 

Podľa riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy Petry Marko ide o unikátny pilotný projekt spolupráce v kontexte Bratislavy. „Mesto dáva ucelený názor na to, ako sa chce rozvíjať – a zároveň transparentne nastavuje pravidlá pre developerov, čo je obojstranne výhodný  scenár, na základe ktorého vzniká dlhodobá hodnota pre stavebníka, aj pre mesto a jeho obyvateľstvo.” 

Úspešný príbeh transformácie brownfieldu 

Mlynské nivy sú zároveň ukážkou, ako možno využívať už zastavané lokality v meste. Cieľom mesta je totiž rozvíjať sa smerom dovnútra, nie rozširovaním sa do voľnej krajiny, k čomu často dochádzalo v minulosti.  

„Pre nás ako mesto je dôležité územia brownfieldov postupne transformovať, aby sme získavali nové lokality, kde môžu ľudia bývať a užitočne tráviť čas, a to premenou priemyselných a logistických lokalít, ktoré už nepatria svojím charakterom do vnútorného mesta” zdôraznil Ján Mazúr, hlavný stratég mesta, ktorý stál pri tvorbe MUŠ ešte ako riaditeľ MIB. 

Cesta k transformácii Mlynských nív sa definitívne otvára po prijatí zmien a doplnkov č. 11 v mestskom zastupiteľstve vo februári 2026. Tieto zmeny a doplnky súčasného územného plánu umožnia v lokalite vo väčšej miere stavať aj objekty určené na bývanie a občiansku vybavenosť. 

Pre Bratislavu je to skvelá správa, pretože podľa dát, ktoré spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, je potrebné medzi rokmi 2021 a 2050 vybudovať v Bratislave 123 332 bytov.

Dôvodom zvýšenej potreby bývania je nielen prílev obyvateľstva do hlavného mesta z iných miest, ale aj zvyšovanie nárokov na bývanie a postupný nárast trendu jednočlenných domácností.  

Ako na zmenu 

Zmenám a doplnkom predchádzal pomerne zložitý a koordinovaný proces vytvorenia Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy, ktorú v roku 2024 spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy a mesto Bratislava v spolupráci so 16-timi zapojenými vlastníkmi pozemkov a ďalšími partnermi. Zmena územného plánu v tejto chvíli sa napokon týka 13 vlastníkov s 18-timi pozemkami. 

Zmene územného plánu predchádzala širšia rozprava a postupná úprava politiky samosprávy. Spolu s urbanistickou štúdiou bola preto v roku 2024 predložená mestskému zastupiteľstvu aj Stratégia rozvoja a financovania územia mestskej urbanistickej štúdie Mlynské nivy. 

„Úlohou mesta a MIB bolo v procese skoordinovať jednotlivé záujmy súkromných vlastníkov s verejným záujmom a pripraviť zmenu územného plánu, ktorá by umožnila riadenú transformáciu uvedeného územia,” vysvetlil Ján Mazúr. 

Zladiť súkromný a verejný záujem predstavovalo podľa urbanistu Metropolitného inštitútu Bratislavy Daniela Tomka výzvu: „Keďže územie je vlastnícky rozdrobené, bolo potrebné nájsť spoločnú urbanistickú reč a jednotný pohľad.” 

Cesta k vzorovej štvrti:

• Urbanistická štúdia Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy (2019, aktualizácia 2022) 
• Koncepcia mestskej bytovej politiky hlavného mesta SR Bratislavy 2020-2030 (2021)  
• Urbanistická štúdia umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy (2021) 
• Metodika zmien územného plánu v záujme budovania predpokladov na rozvoj nájomného bývania a zvyšovania dostupnosti bývania (2021) 
• Mestská stratégia Bratislava 2030 (2022) 
• Stratégia rozvoja a financovania územia MUŠ Mlynské nivy (2024) 
• Mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy (2024) 
• Zmeny a doplnky územného plánu č. 11 (2026) 

Ako by mala vyzerať nová štvrť 

Podľa mestskej urbanistickej štúdie by v území mohlo postupne pribudnúť zhruba 10 000 bytov pre viac ako 20 000 obyvateľov. Výstavbou bytov developeri nielen prispejú k budovaniu predpokladov pre lepšiu dostupnosť bývania, no tiež budú spravodlivo participovať na rozvoji mesta vo forme kontribúcií. 

Na základe výpočtov kontribúcií z aktuálnej zmeny územného plánu by malo mesto získať 86 bytov od developerov do mestského fondu nájomného bývania. Táto vízia napĺňa aj koncepciu rozvoja nájomného bývania v meste.  

Ďalšou formou kontribúcií sú finančné alebo nefinančné príspevky majiteľov pozemkov v hodnote zhruba 64 mil. €. Ide napr. o poskytnutie: 

• pozemku určeného na vybudovanie veľkého zonálneho parku,  
• pozemku na vybudovanie školy v území, 
• príspevku na vybudovanie električkovej radiály a bulváru.  

Vďaka tomuto modelu a spolupráci s mestskou časťou Ružinov by mala nová štvrť ponúknuť nielen bývanie, ale aj potrebnú občiansku vybavenosť. Ide v slovenských reáliách o pomerne inovatívny postup. 

Ako hovorí Juraj Šujan, hlavný architekt mesta, vďaka tomuto modelu by na Mlynských nivách mala vzniknúť kompaktná, funkčne zmiešaná štvrť, previazaná na okolité časti vnútorného mesta. Mala by poskytovať kvalitné podmienky na bývanie, vzdelávanie a trávenie voľného času svojich obyvateľov i návštevníkov. Vzhľadom na už vybudované kapacity najmä administratívnych budov sa dá predpokladať, že čiastočne by mala poskytnúť aj pracovné príležitosti. 

Podľa hlavného architekta mesta ide o vzorový príklad správneho využitia veľkého územia nevyužívaných priemyselných a skladových brownfieldov. „Verím, že nová štvrť Mlynských nív bude jedinečná vo svojom priestorovom pôsobení, ako príjemne obytná mestská bloková zástavba primeranej podlažnosti s výrazným podielom občianskej vybavenosti, dostupnosťou oddychových plôch zelene vrátane dvoch väčších parkov. A že bude osobitá aj vo vysokej miere využitia verejnej dopravy vďaka vtiahnutiu električkovej trate do stredu vznikajúcej novej mestskej štvrte,” zdôrazňuje hlavný architekt mesta.  

The post Bratislava je zmenou územného plánu o krok bližšie k vzorovej štvrti  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Aj Bratislava prostredníctvom Metropolitného inštitútu Bratislavy pracuje na príprave nového územného plánu. Na diskusii v TU-BA začiatkom marca hovorili o pražskom pláne zástupcovia Prahy Jaromír Hainc a Jiří Deyl z IPR. Bratislavu zastupovali hlavný architekt mesta Juraj Šujan a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Petra Marko. Oba inštitúty sa stretli, aby si vymenili skúsenosti.  

Rovnako ako MIB v Bratislave, aj IPR vznikol aj s cieľom pripraviť nový územný plán hlavného mesta. Príprava pražského plánu trvala 13 rokov a jej súčasťou boli tri kolá pripomienkovania. Počas prípravy plánu sa niekoľkokrát vymenilo politické zastúpenie Prahy, plán zažil štyroch primátorov, niektorí chceli proces celkom zastaviť, kancelária metropolitného plánovania IPR sa rozpadla, príprava sa takmer zastavila… Dnes je plán hotový a čaká už len na schválenie pražským zastupiteľstvom v máji tohto roku. 

„Komunikácia plánu v rokoch intenzívne prebiehala v jednotlivých mestských častiach, ktorých je v Prahe 57, s jednotlivými starostami, štátnymi a regionálnymi orgánmi, odbornými inštitúciami a samotným obyvateľstvom, ktoré si mohlo plán prísť pozrieť aj do nákupných centier,“ vysvetľoval Jaromír Hainc, riaditeľ Sekcie rozvoja mesta IPR.  

K návrhu zadania a samotného Metropolitního plánu prišlo počas troch kôl pripomienkovania viac ako 60 000 pripomienok. „Nie je dôležité číslo, pretože pripomienky neboli rovnocenné, niekto sa napríklad opýtal, či si môže na záhrade vysadiť 12 sliviek. Každou pripomienkou sme sa ale museli zaoberať a odpovedať na ňu,“ vysvetľoval Jiří Deyl z Kancelárie metropolitného plánovania IPR na diskusii v Bratislave. Venovali tomu veľa pozornosti a mali na tento účel online portál. Jiří Deyl ale zdôraznil, že v územnom plánovaní nikdy nebudú spokojní všetci. „To nie je cieľom, ide o to, aby všetci mali možnosť plán pripomienkovať a byť informovaní.”

Dôležitým momentom bolo aj zlaďovanie na úrovni štátu či regiónu. Metropolitní plán Prahy treba vnímať ako súčasť širšieho systému plánovania mesta. „Územný plán je iba jednou z vrstiev regulácie územia, ktorú predpokladá stavebný zákon,“ vysvetlil Jiří Deyl. „Rozhoduje o využití všetkých pozemkov v meste, ale nad ním existujú ďalšie dokumenty, napríklad zásady územného rozvoja,“ dodal. Predovšetkým je však plán spoločenskou dohodou o vízii mesta. 

Akú víziu má Praha? 

„Vízia je vyjadrená v tézach Metropolitního plánu Prahy a jedna z kľúčových vecí je intenzívnejšie využitie zastavaného mesta, transformácia brownfieldov a určitý poriadok v hierarchii pre správu mesta – to všetko by mohlo ušetriť financie mesta,“ vyjadril sa Jaromír Hainc.  

Najväčšia časť verejných financií totiž nejde na novú výstavbu, ale na rozvoj, obnovu a prevádzku infraštruktúry a prevádzku mesta. Ekonomika mesta je udržateľná pri určitej hustote, ktorej dolnou hranicou je 100 obyvateľov na hektár. Ako dobrý príklad uviedol hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan niektoré pražské časti: „Najkvalitnejšie pražské mestské blokové štvrte ako Kráľovské vinohrady, Dejvice alebo Letná majú okolo 250 obyvateľov na hektár. To je intenzita, pri ktorej už môžeme stavať mestské bulváre s obchodmi v parteroch, môžu tu jazdiť električky, autobusy, môžeme si dovoliť školu v pešej dostupnosti obyvateľov.” 

Preto je dôležité stavať na brownfieldoch, hoci je to nákladnejšie a v Prahe sa už zhruba polovička brownfieldov pripravuje. 

Okrem primeranej hustoty sú ďalšími tézami pražského plánu ochrana pamiatkového centra, hľadanie hraníc mesta, koncentrácia mesta smerom dovnútra, zahusťovanie mesta pri zachovaní jeho kvality, výšková regulácia a mnohovrstevnosť, zmysluplná údržba a rozvoj modernistických sídlisk a v neposlednom rade ochrana a rozvoj prírodného prostredia, ktorého hlavnou kompozičnou osou je Vltava. 

Otázkou kompaktnosti sa v rámci prípravy plánu zaoberá aj Bratislava. Podľa riaditeľky MIB Petry Marko sa často porovnáva hustota Bratislavy s hustotou Viedne, ktorá sa považuje za top miesto na život vo svete, pritom Viedeň má štvornásobne vyššiu hustotu ako hlavné mesto Slovenska. Cieľom nie je stavať menej, ale stavať kvalitnejšie na miestach, ktoré už zastavené boli, a tými sú brownfieldy.  

„Bratislava má veľmi dobré predpoklady, pretože patrí medzi zelené mestá, má rieku Dunaj, Karpaty, ktoré sú devízami pre mesto z klimaticko-adaptačného hľadiska. Zároveň máme 580 hektárov brownfieldov, z ktorých je viac ako polovička v zastavanom území. To sú lokality mesta, ktoré chceme v novom územnom pláne rozvíjať,“ priblížila Petra Marko. 

Kde stojí Bratislava 

Podobný proces, aký prešla Praha, čaká aj Bratislavu, ktorá na svojom pláne pracuje. V tejto fáze hlavné mesto komunikuje so štátnymi orgánmi o novej metodike a nadradených plánoch. „Na vyšších úrovniach sa pripravuje koncepcia územného rozvoja Slovenska či koncepcia územného rozvoja regiónu, s ktorými by sa bratislavský plán mal zladiť,“ vysvetľoval hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. Aktuálne je MIB, ktorý je spracovateľom územného plánu podobne ako IPR, vo fáze prípravy podkladov, medzi ktoré patrí zber dát cez odvetvové štúdie, prognózy či debaty o budúcej vízii a princípoch rozvoja mesta s jednotlivými záujmovými skupinami. Dôležitým míľnikom je príprava zadania nového územného plánu. Zadanie bude aj predmetom prvého kola pripomienok. Orientačný harmonogram predstavil na diskusii v TU-BA hlavný architekt mesta Juraj Šujan. Bratislavský plán by mal byť podľa aktuálnej legislatívy prijatý zastupiteľstvom do apríla 2032. 

Praha verzus Bratislava 

Naše východiskové pozície sú podobné, výzvy máme rovnaké – ako zvyšovať kvalitu mesta popri hustote, ako chrániť krajinu popri rozvoji mesta, ako rozvíjať možnosti dostupného bývania pri minimalizovaní individuálnej dopravy a ako zachovať cennú históriu popri modernej výstavbe? 

Výzvy majú svoje riešenia – Praha aj  Bratislava ich už pozná a učiť sa môžeme od seba navzájom. Pri tom môžeme navrhovať a využívať inovatívne nástroje.   

Inovatívne nástroje pri rozvoji mesta 

Praha prišla v rámci transformácie rozvojových plôch s inovatívnym nástrojom – plánovacími zmluvami, ktoré sa uzatvárajú medzi samosprávou a investormi. Zmluvy uzavreté na 6 rokov určujú pravidlá budúcej transformácie konkrétnej lokality. Takto je garantovaný rozvoj, ktorý je výhodný pre obe strany – mesto aj developera.  

Aj Bratislava má obdobu – kontribučné zmluvy, ktoré okrem iného hovoria o tom, na aký rozvoj verejnej infraštruktúry investor, ktorý chce stavať viac, ako umožňuje aktuálny územný plán, prispeje. Môže ísť o financie na rozvoj infraštruktúry, pozemok určený napr. na školu alebo istý počet nájomných bytov vypočítaných na základe koeficientu.  

Aj takýmto spôsobom sa plánovala nová štvrť na Mlynských nivách, ktorej po schválení zmien a doplnkov územného plánu mestským zastupiteľstvom minulý týždeň, už nič nebráni v rozvoji.  

Poďte k nám žiť a rozprávať sa  

Hlavné mestá sú atraktívne a prirodzene priťahujú ľudí a život. Vďaka územným plánom a koncepciám rozvoja, ktoré držia v rukách koncepčné inštitúty naprieč volebnými obdobiami, sa môžu mestá rozvíjať zmysluplne a udržateľne tak, aby primárne slúžili obyvateľstvu popri zachovaní cennej krajiny a histórie. Predpokladom pre vytvorenie plánu mesta je dialóg o jeho tvorbe, ktorého výsledkom má byť spoločenská dohoda. „Musí existovať politická vôľa presadiť nový dokument s cieľom zmeniť mesto k lepšiemu. Keď neexistuje, odborníci to sami nedokážu,“ povedal Jiří Deyl na diskusii v Bratislave a uzavrel: „Príprava plánu trvá roky a to je príležitosť navzájom sa zladiť.” 

Základom tvorby plánu a dialógu o meste je napokon dôvera – medzi jednotlivými inštitúciami navzájom a medzi obyvateľstvom a orgánmi.

Pozrite si záznam z podujatia

The post Praha má plán, Bratislava na ňom pracuje appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Urbanistická štúdia nastavila pravidlá rozvoja – a ich premietnutie do územného plánu je dôležitým krokom k tomu, aby sa územie rozvíjalo koordinovane, udržateľne a v prospech mesta ako celku. 

Lokalita Mlynských nív je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich častí Bratislavy. Kým najväčší stavebný boom je viditeľný v západnej časti územia, mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy navrhuje novú mestskú štvrť vo východnej časti. Územie s rozlohou 138 hektárov je vymedzené Košickou ulicou, Prievozskou ulicou, Hraničnou a Prístavnou ulicou.

Nová štvrť na Mlynských nivách vznikne premenou továrenských komplexov a výrobných areálov, ktoré tu fungovali do 90. rokov a od tohto obdobia postupne zanikli. Aktuálne sa v území nachádza niekoľko administratívnych a bytových komplexov, ktoré však navzájom nesúvisia. Z celkového počtu plôch je až 80% disponibilných pre novú zástavbu.

Transformáciou málo využívaného územia vo vnútri mesta sa Bratislava priblíži k vízii kompaktného mesta. Ide o jeden z cieľov, ku ktorému sa mesto zaviazalo v strategickom dokumente Bratislava 2030.

Nová štvrť na Mlynských nivách v skratke:

• 40% územia bude tvoriť verejný priestor vrátane parkov.
• 800 metrov aktívneho parteru pomôže vytvoriť živé ulice.
• Súčasťou bude 1,5 kilometra novej električkovej trate s 3 zástavkami.
• Parky v novej štvrti budú na dosah ruky.
• Ulice budú orientované na zmiešaný spôsob dopravy s prioritou aktívnej mobility.
• Materské školy by mali byť v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov od bydliska, základná škola dostupná do 600-800 metrov od bydliska.

The post Vízia pre Mlynské nivy dostáva zelenú appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Organizátorom súťaže je Metropolitný inštitút Bratislavy. Medzinárodná súťaž je spôsobom, ako získať tie najkvalitnejšie riešenia pre rozvoj tak výnimočnej lokality. Prvé kolo súťaže potrvá do mája 2026. Porotu súťaže tvoria medzinárodne rešpektované architektky a architekti.  

Zimný prístav predstavuje jedno z najvýznamnejších strategických transformačných území v Bratislave. S rozlohou približne 65 hektárov, vrátane historických prístavných  bazénov a rozsiahlych nábreží, ide o jednu z posledných veľkých príležitostí na rozvoj v priamom kontakte s rozširujúcim sa centrom mesta a riekou Dunaj.  

„Ambíciou je vytvoriť tu územie celomestského významu, ktoré spojí každodenný mestský život s mierkou primeranými verejnými priestormi a obnoveným vzťahom k vode,” hovorí hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.  

Zimný prístav má potenciál stať sa novým symbolom Bratislavy ako mesta na Dunaji. Súťaž je príležitosťou nájsť riešenie, ktoré prepojí industriálnu históriu, klimatickú odolnosť a súčasný mestský život do jedného presvedčivého celku. 

„Táto súťaž predstavuje jedinečnú príležitosť znovu prepojiť Bratislavu s jej nábrežím a nanovo definovať vzťah medzi centrom mesta, riekou a prírodným prostredím,“ uviedol Paco Bunnik, člen poroty a hlavný urbanista mesta Amsterdam. 

Výsledkom medzinárodnej urbanistickej súťaže bude po dopracovaní kvalitný urbanistický návrh pre celú lokalitu – „masterplán”, ktorý určí dlhodobý rámec pre vznik a rozvoj novej mestskej štvrte pri Dunaji a bude podkladom pre ďalšie, čiastkové architektonické súťaže.  

Súťaž vyzýva multidisciplinárne architektonické a urbanistické tímy so zmyslom pre identitu, krajinu a tvorbu miesta, aby reagovali na jedinečné priestorové, kultúrne a prírodné podmienky územia. Tímy môžu čerpať inšpirácie z príkladných transformácií európskych prístavných štvrtí, pričom majú citlivo reflektovať miestny charakter, históriu a krajinu Bratislavy. 

„Cieľom nie je kopírovať existujúce modely, ale vytvoriť osobitú mestskú štvrť, autentickú pre Zimný prístav a nezameniteľne zakorenenú v jeho kontexte,” približuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

V centre, no nedostupný 

Zimný prístav dnes funguje ako uzavretý a verejnosti neprístupný logistický prekládkový areál, ktorý svoju pôvodnú funkciu napĺňa len minimálne. Vzhľadom na jeho blízkosť k centru mesta z jednej strany a rozvíjajúcu sa štvrť Mlynských nív z druhej strany, predstavuje poslednú bariéru medzi mestom a Dunajom. Tak, ako iné európske mestá, aj Bratislava sa chce priblížiť k rieke.  

Matej Danóci, riaditeľ Verejných prístavov, a.s., je presvedčený, že Zimný prístav nie je len o prestavbe územia a znovuobjavení miesta, ktoré vzťah medzi mestom a riekou doteraz blokovalo. „Veríme, že správne urbanistické riešenie dokáže tento priestor otvoriť pre ľudí, vytvoriť nové funkcie a kvalitu verejných priestorov a zároveň citlivo pracovať s prístavnou históriou, pričom bude prirodzene susediť s funkčným riečnym prístavom v zóne Pálenisko, ktorý v tejto lokalite zachováme a ďalej zmodernizujeme. Našou ambíciou je, aby tu nevznikla len mestská štvrť, ale živé srdce Bratislavy pri Dunaji, s miestami na stretnutia, prácu aj oddych, pre Bratislavčanov i turistov.“ 

Budúci Zimný prístav budú definovať predovšetkým verejné priestory a prístup k vode. „Ulice, námestia, parky, promenády a nábrežia budú  hlavným rámcom, ktorý definuje urbanistickú formu, pohyb, identitu a spoločenský život v lokalite,” potvrdzuje Peter Gero, odborný garant vízie rozvoja územia, ktorý je spolutvorcom štvrte HafenCity v Hamburgu. 

Zimný prístav je príležitosťou tvorivo pracovať s riekou – predĺžiť nábrežnú promenádu popri Dunaji, vybudovať atraktívne verejné priestory, osobnú marínu, kontaktné móla či mestské kúpaliská po vzore napr. kodanských. 

Tak ako voda podľa neho určuje špecifický charakter budúcich verejných priestorov, tak aj stopa po priemyselnom využití: „Dunaj a prístavné bazény sa majú stať základom priestorovej kompozície, verejného života a identity územia.”  

„Zelená infraštruktúra je chrbtovou kosťou každého rozvoja a podporuje kvalitnú mikroklímu. Mimoriadne jedinečný je vysoký potenciál modrej infraštruktúry, ktorý Zimný prístav ponúka svojimi dvoma bazénmi,“ doplnila členka poroty Eva Kail, rakúska architektka a urbanistka, ktorá stála na čele inkluzívnej regenerácie viedeňských štvrtí. 

Medzinárodná súťaž ako záruka najlepších riešení 

Prvé kolo medzinárodnej súťaže na premenu Zimného prístavu je otvorené do mája 2026. Doručené návrhy architektonických tímov bude posudzovať vysoko odborná a medzinárodná porota. Sú medzi nimi britskí, nemeckí, holandskí, rakúski, slovenskí aj českí architekti a architektky – Michal Sedláček (Brno, predseda poroty), Catherine Burd (Londýn, podpredsedníčka), Paco Bunnik (Amsterdam), Eva Kail (Viedeň), Gerd Jäger (Berlín), Linda Obršálová (Brno), Martin Závracký (Rostock), Jakub Cígler (Praha), Filip Tittl (Praha), Ondrej Horváth (Trnava) a Peter Gero (Hamburg).  

Peter Gero je aj odborným garantom Vízie rozvoja územia Zimného prístavu, ktorú Metropolitný inštitút Bratislavy a Verejné prístavy a. s. predstavili verejnosti v januári. Úlohou vízie bolo overiť urbanistickú, technickú a environmentálnu realizovateľnosť transformácie územia, vrátane riešenia protipovodňovej ochrany a ochrany pamiatkových hodnôt. Princípy vízie sú pretavené do súťažného zadania. 

Súťaž bude aplikáciou základných princípov budúceho rozvoja územia Zimného prístavu, podľa ktorých by nová štvrť mala byť jedinečná, rešpektujúca kultúrne dedičstvo, klimaticky odolná, polyfunkčná, s prevažujúcou kompaktnou zástavbou s možnými dominantami v určených miestach, dostupnou, otvorenou a inkluzívnou.  

„Územie Zimného prístavu v Bratislave považujeme za jedno z najvýznamnejších lokalít v hlavnom meste Slovenska. Práve preto je jeho transformácia veľkou príležitosťou predviesť ten najkvalitnejší prístup k uchovávaniu a oživovaniu kultúrneho a priemyselného dedičstva mesta. Projekt transformácie Zimného prístavu sa dá prirovnať k podobným projektom v Brne, k výstavbe štvrte Nová Zbrojovka v areáli bývalej továrne, alebo v Prahe, k projektu Smíchov City, ktorý zaplní plochy po železnici,” uzatvára architekt Michal Sedláček a predseda medzinárodnej poroty.  

Bratislava stojí na prahu veľkej zmeny a blížiaca sa urbanistická súťaž ukáže, čo všetko je v hlavnom meste Slovenska možné.  

The post Medzinárodná urbanistická súťaž na premenu Zimného prístavu priblíži Bratislavu viac k rieke appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Výsledkom tejto rozsiahlej participácie a mapovania lokalít sú zmeny v okolí 14tich základných a materských škôl a pripravované opatrenia v ďalších 18tich lokalitách. 

Hľadanie dobrého mesta pre všetkých 

Projekt Mesto pre deti vznikol z jednoduchej, no zásadnej otázky: Čo potrebuje mesto na to, aby v ňom mohli vyrastať, dospievať a žiť šťastní ľudia? Z rozhovorov s odbornou, ale aj laickou verejnosťou vyplynulo, že dobré mesto potrebuje bezpečné ulice, ktoré motivujú ľudí k aktívnej mobilite (pešo, na bicykli), fungujúcu dopravnú infraštruktúru a kvalitné verejné priestory so zeleňou či hravými prvkami, ktoré umožňujú bezstarostný pohyb detí aj dospelých po meste. Dobré priestory spoločne podporujú medziľudský kontakt a susedské vzťahy. 

Kým iniciatíva Živých miest sa sústredí na verejné priestory, Mesto pre deti skúma bezprostredné okolie škôl. Vychádza z predpokladu, že v mestách sú práve školy lokálnymi centrami života mestských častí.  

Dáta, ktoré hovoria za deti 

Za tri roky sa do projektu Mesto pre deti zapojilo viac než 15 000 obyvateľov, z toho: 

• 5 641 rodičov prostredníctvom dotazníkov, 

• 1 689 žiakov a žiačok 2. stupňa ZŠ prostredníctvom žiackych dotazníkov, 

• 2 432 detí počas osobných aktivít priamo na školách,

• viac než 5 000 prostredníctvom podujatí na školách a v uliciach. 

Z dát, ktoré boli zbierané prostredníctvom mapovania v uliciach, dronmi či participáciou, jasne vyplynulo, že deti by sa chceli pohybovať po meste aktívnejšie, než im to dnešné podmienky umožňujú. Kým v realite chodí dnes do školy autom 44 % detí druhého stupňa, ich ideálna predstava je výrazne iná. Deti jasne vyjadrili, že ak by bola cesta do školy bezpečná a infraštruktúra prispôsobená aktívnej mobilite, ich spôsob dopravy by výrazne stúpol v jej prospech.  

Pešo by chcelo chodiť 31 %, autom 25 %, bicyklom alebo kolobežkou 24 % a verejnou dopravou 20 % žiakov a žiačok. Už dnes existujú v Bratislave školy, do ktorých chodí väčšina detí inak ako autom – ZŠ Hargašova v Záhorskej Bystrici s takmer identickými reálnymi číslami a ZŠ Trnková v Jarovciach, kde dnes chodí bicyklom až 27 % žiakov a žiačok 2. stupňa.  

Faktom je, že 80 % adries v meste Bratislava je vzdialených menej ako 15 minút od najbližšej základnej školy. Zároveň na týchto adresách žije vyše 95 % obyvateľstva mesta. Otázkou ostáva, čo by potrebovali rodičia a ich deti, aby sa nebáli chodiť do školy pešo, či autobusom? 

Odpoveďou je opäť bezpečnejšie okolie. Okolie školy dnes vníma ako úplne bezpečné 4 % rodičov, ako skôr bezpečné 48 %, ako skôr nebezpečné 41 % a ako úplne nebezpečné 7 % rodičov. Keďže o pohybe detí rozhodujú primárne rodičia, potrebné je nielen postupne meniť susedstvá, ale aj kontinuálne viesť dialóg s dospelými o tom, čo v meste potrebujú. Základom je aj osveta o tom, prečo je slobodný pohyb detí v meste taký dôležitý – nielen pre fyzické, ale aj psychické zdravie detí, ich sebavedomie a odolnosť.  

Všetky tieto myšlienky boli zahrnuté v roku 2024 do prvého Prihláškového programu Mesta pre deti, ktorý bol otvorenou výzvou pre školy na zvýšenie bezpečia ich okolia.  

Program, ktorý rastie ďalej 

Do pilotnej výzvy sa prihlásilo 34 školských zariadení, z ktorých bolo vybraných 20 škôl, od materských až po stredné.  

Výsledkom bola rozsiahla spolupráca medzi expertami a expertkami Metropolitného inštitútu Bratislavy so školami a susedstvami vrátane rodičov a detí, mapovanie lokalít a návrhy konkrétnych riešení v lokalite. Výsledky tejto rozsiahlej spolupráce dnes už vidno v uliciach: 

• 7 ucelených zón 30 (upokojené zóny, kde je znížená maximálna povolená rýchlosť na 30 km/h),  

• zvýšená bezpečnosť 37 priechodov pre chodcov,  

• úprava 16 križovatiek, 

• vyhradenie 113 miest určených na ranné/ poobedné vysádzanie a vyzdvihovanie detí z áut (10-minútové krátkodobé státie alebo cikcak zóny na rýchle zastavenie vozidla), 

• 3 Školské ulice, na ktorých je ráno medzi 7.30 a 8.00 zákaz vjazdu autám.  

Práve Školské ulice sú spôsobom, ako zlepšiť, aspoň v najvyťaženejších časoch, pocit detí z ich cesty do školy, eliminovať krátkodobo a lokálne hluk a mieru znečistenia súvisiacu s dopravou.  

Pocit bezpečia sa dá zvýšiť aj komunitnými aktivitami na uliciach či v susedstvách. Ide o psychologickú rovinu premeny mesta, ktorú Metropolitný inštitút Bratislavy realizuje prostredníctvom aktivít ako Pešibusy, Ulice na hranie, Pavilón na hranie či Hracie boxy.  

Cieľom je ponúknuť deťom podnety, aby sa chceli a mohli hrať viac vonku, vďaka čomu sa môžu spoznať oni, aj ich rodičia, môžu zažiť ulicu či svoje susedstvo ako bezpečné a príjemné, majú príležitosť zmeniť perspektívu a vo finále zvýšiť aj sociálnu kontrolu. Susedstvá, kde sa ľudia poznajú, sú podľa dát bezpečnejšie a príjemnejšie. Zároveň, ak sa deti v susedstve poznajú, je väčšia šanca, že strávia čas aktívne vonku spoločnou hrou, ideálne bez dozoru rodičov. Voľná hra je totiž dôležitá pre psychický rozvoj detí, podporuje ich sebavedomie, odolnosť a kreativitu pri riešení problémov.  

Projekt Mesto pre deti ponúka komplexnú odpoveď na to, čo možno robiť v mestách preto, aby sa ľudia cítili vo svojom meste lepšie, aby bol pohyb ľudí po meste príjemnejší a bezpečnejší. Sú to konkrétne návody a príklady, ako meniť podobu miest a myslenie ľudí, ktorí v nich žijú. Tieto kroky sa dajú absolvovať prakticky kedykoľvek a v ktoromkoľvek meste na svete. Bratislava je hrdá na to, že sa radí medzi mestá, ktoré pracujú systematicky na zmene k dostupnejšiemu, bezpečnejšiemu a starostlivejšiemu mestu.  

3 roky Mesta pre deti  

Projekt Mesto pre deti odštartoval v roku 2022 pilotnou spoluprácou so ZŠ Tbiliská v mestskej časti Rača. Práve tu sa prvýkrát testoval model intenzívnej participácie – zapájanie detí, rodičov, učiteľstva, menšín aj susedstva do mapovania problémov v okolí školy. Deti kreslili svoje ideálne ulice, chodili na vychádzky po okolí a pomenovávali miesta, na ktorých sa necítili bezpečne. Rodičia a susedia vypĺňali dotazníky a diskutovali na osobných stretnutiach. Výsledkom nebol len zber dát, ale aj prvá Ulica na hranie, ktorá dočasne premenila cestu pre autá na priestor pre hru. 

Úspech pilotu viedol k rozšíreniu projektu. V rokoch 2023 – 2024 sa vďaka spolupráci s UNICEF zapojilo ďalších 10 základných škôl, pričom proces sa metodicky spresnil a rozšíril aj o Vnímavé vychádzky s cieľom preskúmať a pochopiť potreby ľudí so zníženou schopnosťou pohybu v priestore. ,,Inak pôsobí mesto očami trojročného dieťaťa, inak z pohľadu zdravotne znevýhodneného človeka či z perspektívy seniora. Bezpečný a dostupný priestor však potrebujú všetky skupiny,” vysvetľuje  Sandra Štasselová, koordinátorka projektu Mesto pre deti. Ak sa pri plánovaní mesta riadime tým, čo potrebujú zraniteľní obyvatelia a obyvateľky, výsledkom je mesto dobré pre všetkých. 

V roku 2026 bude projekt Mesto pre deti pokračovať a na jar opäť otvorí Prihláškový program MPD pre školy, ako aj ďalšie výzvy pre komunity. 

Dokumenty na stiahnutie:

Mesto pre deti_Správa za roky 2022_2025

The post 15 000 ľudí zapojených do Mesta pre deti prinieslo zvýšenie bezpečnosti v takmer všetkých častiach mesta  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Dáta sú dostupné verejne v online databáze a mapovej aplikácii, ktorá odhaľuje stovky lokalít vrátane informácií o ich vlastníctve, environmentálnych záťažiach či pamiatkovej ochrane. Podľa Magdy Ďurdíkovej zo sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy sa práve vlastnícke vzťahy ukazujú ako jeden z najväčších limitov ich transformácie. „Približne polovica aktuálnych brownfieldov je v súkromnom vlastníctve, ale mnohé majú ďalšie komplikované kombinácie viacerých vlastníkov.“

Aktuálne dáta podľa nej zároveň ukazujú, že hoci niektoré brownfieldy zanikajú vďaka novej výstavbe, iné pribúdajú. Mesto sa preto nemôže spoliehať na samovoľný vývoj, ale okrem mapovania potrebuje aktívnu politiku ich obnovy.

Brownfield už skutočne existuje

Aj vďaka Metropolitnému inštitútu Bratislavy sa vôbec pojem brownfield dostal do legislatívy. Bez zakotvenia v legislatíve prakticky neexistuje právny rámec pre riešenie brownfieldov.

Činnosť Metropolitného inštitútu Bratislavy vrcholí dnes, keď vychádza Koncepcia rozvoja brownfieldov. Mestské zastupiteľstvo Bratislavy dokument vzalo na vedomie koncom minulého roka.

„Koncepcia komplexne popisuje rôznorodú situáciu bratislavských brownfieldov, pomenúva jednotlivé výzvy, kompetencie pri riešení a zároveň prináša príklady riešení, ktorými sa MIB inšpiroval doma aj v zahraničí,“ vysvetľuje Jana Ilčíková, ktorá je jednou z autoriek koncepcie v MIB.

Pred prípravou koncepcie sa uskutočnili mapovanie a dôsledná analýza týchto nevyužitých území s cieľom zozbierať čo najviac informácií o príčinách úpadku lokalít, a tým aj určiť najčastejšie sa opakujúci dôvod ich opustenosti.

Čo je brownfield – a prečo na ňom záleží 

Brownfield je územie, ktorého pôvodná funkcia zanikla, a ktoré je minimálne dva roky nevyužívané. V Bratislave ide najčastejšie o areály s bohatou industriálnou minulosťou – od chemického priemyslu cez výrobu až po logistiku a armádu. Mnohé z nich dnes predstavujú „čierne diery“ v mestskej štruktúre: prázdne, neprístupné a často environmentálne zaťažené.

Zároveň však ide o miesta s výbornou polohou – v blízkosti centra, existujúcej infraštruktúry a verejnej dopravy. Sú príležitosťou pre mesto rozvíjať sa smerom dovnútra, čo zvyšuje ekonomickú efektívnosť služieb, dopravy aj správy územia a pomáha vytvárať živé mestské štvrte s bývaním, prácou a občianskou vybavenosťou.  

Dobrým príkladom môže byť práve lokalita Mlynských nív, kde už v roku 2024 vznikla jednotná vízia ich rozvoja v spolupráci mesta a vlastníkov, ktorá bola pretavená do zmlúv o spolupráci a kontribúciách na budovanie verejnej infraštruktúry.   

Koncepcia rozvoja brownfieldov: rámec, nie manuál

Nová koncepcia MIB nie je zoznamom projektov ani pevnou reguláciou. Ide o koncepčný rámec, ktorý: 

• definuje princípy revitalizácie brownfieldov, 

• identifikuje hlavné bariéry (vlastníctvo, kontaminácia, normy, povoľovanie), 

• navrhuje ideálny „scenár“ transformácie, 

• a zavádza hodnotenie transformačných území, ktoré pomáha určovať priority rozvoja. 

Cieľom je, aby sa brownfieldy stali prirodzenou súčasťou územného plánovania a budúceho Metropolitného územného plánu. Dôvodom je aj aktuálna stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, ktorá stanovuje dlhodobý cieľ „žiadny čistý záber pôdy do roku 2050“. Tento cieľ je výzvou pre všetky krajiny EÚ a zároveň veľkou príležitosťou pre rozvoj brownfieldov.

Pohľad developerov: potenciál aj riziko

O brownfieldocha možnostiach ich transformácie bol aj januárový MIB Talk v centre pre architektúru a mestské plánovanie TU-BA.

Prvá časť podujatia bola venovaná dátam o brownfieldoch, ktoré predstavili zástupkyne Metropolitného inštitútu Bratislavy Magda Ďurdíková a Jana Ilčíková. Druhá časť patrila diskusii. Diskutovali Magda Ďurdíková z MIB, hlavný stratég mesta Ján Mazúr, zástupcovia developerského sektoru: Radek Pšenička, Filip Gulan a architektka Zuzana Zacharová, ktorá sa vo svojej práci špecializuje na transformáciu industriálnych objektov. Podujatím sprevádzala riaditeľka MIB Petra Marko.  

Prítomní hostia sa zhodli, že transformácia brownfieldov vytvára v meste obrovskú pridanú hodnotu: na týchto nevyužitých miestach môžu vzniknúť jedinečné mestské štvrte – vďaka unikátnemu charakteru, často spojenému s industriálnou architektúrou a vo všeobecnosti dobrému napojeniu na mestskú infraštruktúru.  

Zástupcovia súkromného sektora však upozornili na vysokú mieru dlhodobého rizika a neistoty spojenej s brownfieldami. Ako uviedol Radek Pšenička, medzi hlavné riziká patria: zvýšené náklady na dekontamináciu, ktoré sa často dajú len odhadnúť, zdĺhavé zmeny územného plánu, kumulatívne poplatky za rozvoj či kontribúcie, ktoré sa počítajú na milióny, komplikácie pre zastarané normy, najmä parkovacie a svetlotechnické a ďalšie nepredvídateľné prekážky v území. 

Podľa developerov by mestu aj štátu pomohlo, keby boli projekty na brownfieldoch systematicky zvýhodňované – napríklad rýchlejším povoľovaním, započítateľnosťou niektorých nákladov či ich uznaním ako strategických investícií. 

Zachovať hodnoty, nielen budovy 

 Silnou témou diskusie bola aj ochrana industriálneho dedičstva. Skúsenosti architektov ukazujú, že zachovanie jednej solitérnej budovy často nestačí. Dnes tak oceňovaný genius loci podľa odborníkov vzniká prepojením jednotlivých objektov v lokalite, zachovaním materiálov, verejných priestorov a zároveň vytvorením novej náplne, ktorá pritiahne život.

,,V princípe ide o to, že aj po zásahu investora musí ostať v lokalite prítomná história,” vysvetlila architektka Zuzana Zacharová, ktorá sa podieľala napr. na transformácii národnej kultúrnej pamiatky piešťanskej elektrárne. Ideálom je samozrejme podľa nej zachovať celý areál, pokiaľ to ide.

Výhodou lokalít s industriálnych duchom je, že ich špecifická atmosféra predurčuje výnimočný charakter miesta a práve ten potom priťahuje záujemcov o bývanie. Navyše, hodnota týchto originálnych miest v čase rastie. Najbližšou príležitosťou na pretavenie týchto princípov bude práve územie Zimného prístavu, ktoré sa považuje za posledné významné transformačné územie v širšom centre Bratislavy.  

Úspešné príklady zo Slovenska aj zahraničia potvrdzujú, že keď sa podarí zachovať čitateľnosť pôvodného areálu a jeho príbehu, výsledkom sú živé a vyhľadávané mestské miesta. Zároveň však ide o proces, ktorý si vyžaduje flexibilnejší prístup technických a územnoplánovacích noriem, pamiatkovej ochrany aj projektovania.

Čo ďalej? 

Koncepcia rozvoja brownfieldov je ďalším krokom k premene týchto území. Nasledovať by malo pretavenie koncepcie do konkrétnych politík, nástrojov a územnoplánovacích rozhodnutí.  

V čase klimatickej krízy a blížiaceho sa cieľa Európskej únie, ktorým je nulový záber pôdy do roku 2050, sa práve brownfieldy stávajú hlavným priestorom pre budúci rozvoj Bratislavy bez ďalšieho rozrastania sa do krajiny. Brownfieldy sú šedými miestami na mape miest, ale často s veľkou hodnotou. Obzvlášť si to uvedomujú územní mestskí plánovači.

Ako ukázala diskusia, kľúčom k úspechu je ako vždy spolupráca – medzi mestom, developermi, architektmi aj verejnosťou. Lebo brownfieldy nie sú len veľkou výzvou, ale najmä príležitosťou vrátiť mestu jeho zabudnuté miesta a vdýchnuť im opäť život.

** 

Rozprávanie o brownfieldoch bude pokračovať na jar s tvorcami King’s Cross štvrte v Londýne a na jeseň v rámci minikonferencie o brownfieldoch.

Záznam z MIB Talku o brownfieldoch 

The post Záznam z MIB Talku o brownfieldoch  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Finálny dokument je výsledkom koordinácie s odborníkmi, stakeholdermi, hlavným mestom a zahraničnými expertmi. Samotná vízia určuje rámec, podľa ktorého by sa táto výnimočná lokalita v budúcnosti mala zmeniť, a zároveň otvára cestu k medzinárodnej súťaži návrhov.

Zimný prístav je historicky významné priemyselné územie Bratislavy s rozlohou približne 65 hektárov a s viacerými pamiatkami, ktoré dnes funguje ako nákladný prístav na Dunaji, v úzkom dotyku s rozvíjajúcou sa štvrťou Mlynských nív.

Jeho kapacita však posledné roky nebola vyťažená, preto štát v zastúpení Ministerstva dopravy SR a spoločnosti Verejné prístavy a. s. prijal strategické rozhodnutie o ďalšom rozvoji tejto lokality.

„Sústredenie prekládkových kapacít do lokality Pálenisko bolo strategickým rozhodnutím štátu, ktorého cieľom je efektívnejšia prevádzka prístavu a uvoľnenie Zimného prístavu pre nový mestský rozvoj. Tento krok vytvára predpoklady na to, aby sa z dnes uzavretého územia stala plnohodnotná a dostupná súčasť Bratislavy. Víziu vnímame ako dôležitý odborný rámec pre ďalšie rozhodovanie o budúcnosti tejto lokality,“ hovorí Matej Danóci, riaditeľ spoločnosti Verejné prístavy, a. s.

Hlavný architekt mesta Bratislava, Juraj Šujan, zdôrazňuje význam územia: „Zimný prístav je jedinečná lokalita v blízkosti centra mesta, ktorá by sa mala stať jeho integrovanou a dostupnou súčasťou, štvrťou s kvalitnou infraštruktúrou a v dotyku s riekou.”

Každý projekt začína myšlienkou

Prvým krokom k tejto zmene je spomínaná koncepcia – Vízia rozvoja územia Zimného prístavu. Dokument vznikal viac než rok v spolupráci s odborníkmi, verejnými inštitúciami a zahraničnými expertmi. Jeho cieľom bolo overiť urbanistickú, technickú, ekonomickú aj environmentálnu uskutočniteľnosť transformácie, vrátane riešenia protipovodňovej ochrany a zachovania pamiatok.

„Pri spracovaní vízie sme realizovali prieskumy a analýzy a pripravili nultý koncept, ktorý sme následne konzultovali s kľúčovými aktérmi a odborníkmi. Po zbere podnetov bol tento koncept dopracovaný do finálnej podoby,” vysvetľuje Daniel Tomko, projektový líder Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Výsledkom je komplexný dokument, ktorý bude na základe požiadavky objednávateľa slúžiť aj ako podklad pri príprave návrhu zmien a doplnkov územného plánu mesta, vzhľadom na to, že ide o strategickú štátnu investíciu.

„Vízia určuje rámec pre to, ako bude vyzerať živá časť mesta v Zimnom prístave. Úlohou je definovať princípy budúceho rozvoja: aby vznikla otvorená, dostupná štvrť pri vode, s kvalitnými verejnými priestormi, zeleňou a rešpektom k industriálnej histórii miesta. Príklady z transformácie iných európskych prístavov ukazujú, že najdôležitejšia je odborná dlhodobá dohoda na týchto princípoch,” vysvetľuje odborný garant vízie, architekt Peter Gero, ktorý bol spolutvorcom podobnej štvrte v Hamburgu.

Medzinárodná súťaž ako ďalší krok

Na víziu bude bezprostredne nadväzovať medzinárodná, dvojkolová urbanistická súťaž návrhov, ktorej výsledkom bude komplexný „masterplan” – urbanistický návrh územia. Ten nadizajnuje priestorovú štruktúru, rozmiestni funkcie a objemy zástavby a nastaví koncepciu verejných priestorov, vrátane dopravnej infraštruktúry a  protipovodňovej ochrany. Organizátorom súťaže bude Metropolitný inštitút Bratislavy, vyhlasovateľmi sú Verejné prístavy, a. s., spolu s Hlavným mestom Bratislava.

Zámerom organizátora súťaže je zaradiť do procesu medzinárodnej súťaže aj participáciu verejnosti predovšetkým v otázke verejných priestorov.

 Samotnou súťažou proces nekončí – po vyhodnotení oboch kôl bude “masterplán” ďalej dopracovaný na základe pripomienok a spodrobnený v projektoch s menšou mierkou.

Inšpirácia z európskych miest pri vode

Pri príprave vízie Bratislava skúmala prípady európskych miest, ktoré úspešne prešli transformáciou prístavných a priemyselných zón – napríklad Hamburgom (HafenCity), Amsterdamom, Malmö  či Kodaňou (Nordhavn). Zástupcovia Metropolitného inštitútu Bratislavy, mesta či prístavov navštevovali spomínané mestá alebo komunikovali s ich zástupcami. Architekti z Amsterdamu a Malmö zase navštívili Bratislavu a jej prístav.

Z overených poznatkov vyplýva, že spoločným menovateľom úspešných transformácií je dlhodobý proces, silná verejná regulácia, dôraz na verejný priestor, kultúrne funkcie a zachovanie identity miesta.

„Zimný prístav nie je obyčajný brownfield. Je to miesto s jedinečnou históriou, vzťahom k Dunaju a výraznými technickými pamiatkami. Práve tieto kvality sa majú stať základom novej štvrte, nie prekážkou jej rozvoja,“ hovorí Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Dlhodobý proces s cieľom verejnej dohody

Zástupcovia mesta a prístavov zdôrazňujú, že transformácia Zimného prístavu je dlhodobý a etapizovaný proces, ktorý si vyžaduje čas, odbornú prípravu a koordináciu medzi verejným a súkromným sektorom. Prvým krokom je vytvorenie dohody na tom, aká mestská štvrť má v území vzniknúť.

Očakávame, že vznikne moderná, funkčne zmiešaná, dostupná a klimaticky odolná zóna s kvalitnými verejnými priestormi, ktorá prirodzene rozšíri centrum Bratislavy, sprístupní nábrežie Dunaja verejnosti a zachová pre budúce generácie jedinečný industriálny genius loci Zimného prístavu s jeho pamiatkami.

O termíne vyhlásenia súťaže budeme čoskoro informovať.

Dokumenty na stiahnutie:

Vízia rozvoja územia ZIMNÝ PRÍSTAV_textová časť

Vízia rozvoja územia ZIMNÝ PRÍSTAV_grafická časť

Príloha 1_ Sprava-MIB_Danube_Winter_Port_Part_02

Príloha 2_Sprava_MIB_Danube_Winter_Port_Part_03

The post Bratislava má víziu premeny Zimného prístavu. Ďalším krokom je medzinárodná súťaž appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.